V obci Hrochoť sa nachádza Barokovo-klasicistický evanjelický kostol, v ktorom v rokoch 1847 – 1856 pôsobil slovenský básnik Andrej Sládkovič. Pred kostolom sa nachádza chránený strom – Hrochotská lipa. Je to 450 ročná lipa malolistá s výškou 25 metrov a obvodom kmeňa 538 cm. Je pamiatkou aj na pôsobenie Sládkoviča v obci.
Po vydaní tolerančného patentu evanjelici v Hrochoti boli pripojení ako fília k cirkevnému zboru v Očovej. Pre sťaženú prístupnosť bolo to pre nich nevyhovujúce. Usilovali o osamostatnenie. V rokoch 1830-32 postavili si kostol a v roku 1835 faru a dostali súhlas vrchnosti k osamostatneniu. Prvý potolerančný farár v Hrochoti Michal Chudovský sa po 12-ročnom účinkovaní vzdal úradu. Na uvoľnené miesto zborový konvent dňa 23. mája 1847 zvolil si Andreja Braxatorisa-Sládkoviča.
V čase jeho príchodu do Hrochote boli pomery v zbore i obci po mravnej a duchovnej stránke neutešené. Dietky boli zanedbané, od včasnej jari do pozdnej jesene zaťažované pasením dobytka, a preto do školy a chrámu nedbanlivo posielané. Účasť na službách Božích zvlášť u mužov bola veľmi slabá. Rozmáhalo sa opilstvo a iné nešváry. Na nového farára čakalo veľa povinností a práce.
Sládkovič ako farár si uvedomoval, že jeho prvoradou úlohou je pomôcť zverenému ľudu a povzniesť ho duchovne, kultúrne a mravne. Preto svoju službu konal verne. Každú nedeľu a sviatok vykonával služby Božie dva razy: dopoludnia i popoludní. Kládol veľký dôraz na kázne. Na základe textov z Písma Svätého vypracoval si propozície - myšlienkový rozvrh - postup, čo potom voľne rozvádzal. Z jeho kazateľskej tvorby sa veľa nezachovalo. Zásluhou jeho syna Martina, farára v Senici, vyšlo tlačou niekoľko takýchto rozvrhov kázní a celé modlidby v roku 1924 pod názvom „Nevesta Kristova". Uverejnené propozície sú z rokov 1850-53, teda z obdobia jeho pô-sobenia v Hrochoti. Z mnohých pokladám za vhodné uviesť aspoň 3 v bibličtine, ako sa vtedy kázalo.
