Osada priamo uprostred krátera vyhasnutého stratovulkánu Poľana.
Osada Kyslinky vznikla v súčinnosti s budovaním Vígľašskej lesnej železnice v rokoch 1904 - 1906. Svojmu účelu slúžila do roku 1975. Predstavuje unikátny typ lesníckeho osídlenia, ktorý spájala s okolitým svetom úzkorozchodná lesná železnica. Viac ako 20 kilometrov dlhá trasa viedla z Vígľaša cez Očovskú pílu, Hrochotský mlyn, Bugárovú a Bátovú až na Kyslinky. Zo železnice sa do dnešných dní zachovalo iba torzo. Zachovali vzácne horárne, zaujímavá železničná telefónna búdka, zvyšky mostných konštrukcií aj pôvodný domček uhliara. V sezóne tu bývalo 200 lesných robotníkov.
Najväčšou zaujímavosťou Kysliniek je však jej poloha v centrálnej časti Poľany, v rozšírenej kaldere, ktorá je výsledkom intenzívnej sopečnej činnosti v minulosti a následnej erózie. Stratovulkán Poľana sa radí k najvyšším vyhasnutým stredoeurópskym sopkám a podľa vulkanológov mohol merať okolo 2 500 metrov.
Dnešné Kyslinky tvorí nielekoľko typických lesníckych stavieb s okolitými hospodárstvami, sídli tu aj lesná správa. Tá má dokonca vo svojej budove približne 50 miest na bývanie. Pôvodne budova slúžila Vysokej škole lesníckej a drevárskej ako výcvikové centrum, dnes ju využívajú lesníci. Z úcty k lesníckej histórii vyhlásil štátny podnik LESY SR, š.p., lesnícku osadu Kyslinky, pri príležitosti 85 rokov Lesného závodu Kriváň, za významné lesnícke miesto.
