www.veterany.eu
Vígľaš
obľúbené miesto
Na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia sa ťažba a spracovanie dreva stala jednou z hlavných činností tunajšieho obyvateľstva. jeho zvážanie k pílam si si z dôvodu ťažko prístupného terénu vyžiadalo stavbu lesných železníc. Jednou z nich bola úzkorozchodná dráha, vedúca z Vígľaša Hrochotskou dolinou do úbočia kopcov pod Poľanou. Poľana, horský celok v Slovenskom stredohorí, spolu so Zvolenskou kotlinou, z jej východnej časti železnica vychádzala, ohraničujú zo západnej strany Veporské vrchy. Práve v dolinách Veporských vrchov, v tesnom susedstve vígľašskej úzkokoľajky, sa pod severnou časťou Poľany rozprestierala známa Čiernohronská lesná železnica (o ktorej sme písali v jednom predošlých dielov tohto seriálu). Od seba ich oddeľovali len hrebene kopcov na pomedzí Slovenského stredohoria a Slovenského rudohoria. Najsevernejší bod trate za Kyslinkami bol vzdušnou čiarou od vetvy ČHŽ vedúcu cez Hronček údolím Kamenistého potoka do Sihly vzdialený len 10 km. Východzí bod lesnej železnice, obec Vígľaš, sa nachádza východne od mesta Zvolen, na trati ŽSR zo Zvolena cez Lučenec a Plešivec do Košíc.
Až do začiatku výstavby vígľašskej lesnej železnice sa na zvážanie dreva používal konský povoz. Ten však už kapacitne nepostačoval a preto sa začalo uvažovať s výstavou lesnej železnice, ktorá by zvážanie dreva zintenzívnila. A tak v roku 1905 požiadal Fridrich Hercog uhorské kráľovské ministerstvo obchodných vecí o súhlas na postavenie lesnej železnice z Vígľaša na Poľanu, ktorú aj sám financoval v hodne 1 000 000 korún. Trať s rozchodom 760 mm a s dĺžkou 23 km projektoval Ing. Plank.
Železnicu začali stavať už v roku 1904, pričom prvý úsek z Vígľaša k očovskej píle dokončili v roku 1905 a do prevádzky ho uviedli v roku 1906. V roku 1907 bol dokončený úsek z Očovej do Kysliniek – do prevádzky uvedený 23.11.1907. Celková dĺžka trate bola 26 km a na hlavnej trati sklony neprevyšovali sklon 30 promile.
Železnica slúžila najmä na zvážanie dreva na pílu v Očovej a na skladisko vo Vígľaši. Okrem prepravy dreva a iných komodít však železnica slúžila aj na osobnú dopravu.
Vo Vígľaši boli 3 staničné koľaje. Z 1. koľaje bola odbočka do dielní a do výhrevne. Trať lesnej železnice ďalej prechádzala cez štátnu cestu k prekladisku. Tu sa prekladal náklad do vozňov normálneho rozchodu a rozvážal po celej republike, ba dokonca aj do okolitých štátov (napr. po roku 1939, keď drevo zdraželo, do protektorátu, Nemecka, Talianska a Maďarska). Z Vígľaša pokračovala trať na sever do Očovej. Tu sa za pílou primkla k toku Hučavy a Hrochotskou dolinou stúpala ďalej severným smerom k Hrochoťskému mlynu. Pri mlyne sa trať, sledujúca Hučavu, stočila východným smerom a pokračovala až na Kyslinky.
Až do začiatku výstavby vígľašskej lesnej železnice sa na zvážanie dreva používal konský povoz. Ten však už kapacitne nepostačoval a preto sa začalo uvažovať s výstavou lesnej železnice, ktorá by zvážanie dreva zintenzívnila. A tak v roku 1905 požiadal Fridrich Hercog uhorské kráľovské ministerstvo obchodných vecí o súhlas na postavenie lesnej železnice z Vígľaša na Poľanu, ktorú aj sám financoval v hodne 1 000 000 korún. Trať s rozchodom 760 mm a s dĺžkou 23 km projektoval Ing. Plank.
Železnicu začali stavať už v roku 1904, pričom prvý úsek z Vígľaša k očovskej píle dokončili v roku 1905 a do prevádzky ho uviedli v roku 1906. V roku 1907 bol dokončený úsek z Očovej do Kysliniek – do prevádzky uvedený 23.11.1907. Celková dĺžka trate bola 26 km a na hlavnej trati sklony neprevyšovali sklon 30 promile.
Železnica slúžila najmä na zvážanie dreva na pílu v Očovej a na skladisko vo Vígľaši. Okrem prepravy dreva a iných komodít však železnica slúžila aj na osobnú dopravu.
Vo Vígľaši boli 3 staničné koľaje. Z 1. koľaje bola odbočka do dielní a do výhrevne. Trať lesnej železnice ďalej prechádzala cez štátnu cestu k prekladisku. Tu sa prekladal náklad do vozňov normálneho rozchodu a rozvážal po celej republike, ba dokonca aj do okolitých štátov (napr. po roku 1939, keď drevo zdraželo, do protektorátu, Nemecka, Talianska a Maďarska). Z Vígľaša pokračovala trať na sever do Očovej. Tu sa za pílou primkla k toku Hučavy a Hrochotskou dolinou stúpala ďalej severným smerom k Hrochoťskému mlynu. Pri mlyne sa trať, sledujúca Hučavu, stočila východným smerom a pokračovala až na Kyslinky.
