Na mieste dnešného rímskokatolíckeho kostola stál bohostánok pravdepodobne už v 13. stor. Keďže sa stratili kroniky z tohto obdobia, je známe len to, že bol zasvätený pamiatke Povýšenia Svätého Kríža.
V roku 1467 bol prestavaný na gotický chrám, celý postavený z kamenných kvádrov, so štvorcovou loďou a prestavanou štvorcovou vežou.
Údajne vraj bol kostol hradbami spojený s kláštorom, ktorý stál na mieste dnešnej bryndziarne (2008) a patril k nemu aj rybník nachádzajúci sa južne od chrámu.
Pri bráne opevnenia okolo kostola vraj stála kaplnka zasvätená sv. Kozmovi a Damiánovi.
Pôvodne gotický kostol na Rajčuli* striedavo patril katolíkom a evanjelikom podľa toho, kto práve vládol Vígľašskému zámku. V roku 1710 definitívne pripadol katolíckej cirkvi, no stále bol predmetov rozporov medzi katolíkmi a evanjelikmi – až kým ho r. 1820 nezničil oheň.
Požiar vypukol v dolnom konci a ľudia v snahe zachrániť aspoň nejaké veci, nosili ich do kostola, ktorý stál bokom. Od tlejúcich zvyškov začalo horieť zariadenie kostola. Keď sa oheň dostal na vežu, zrútili sa zvony, preborili strechu a kostol bol definitívne zničený. Ľudia vtedy hovorili o božom zásahu, ktorý mal ukončiť dlhotrvajúci spor.
Terajší chrám pochádza z r. 1837.
Chronostikon pod vežou písaný po latinsky v preklade znamená: Pôvodný chrám, ktorý bol vybudovaný v dávnych storočiach, zanikol po pustošivom požiari.
Súčet rímskych číslic v nápise je 1820 (rok požiaru) .
Ďalší nápis hovorí:
Od začiatku šesťročnou prácou vybudovaný začal nové narodeniny. Súčet rímskych čísel je 1837, rok dokončenia nového chrámu.
Z pôvodného kostola je pod vežou náhrobná doska Wolfganga Balašu z Ďarmôt z r. 1564.
*) RAJČUĽA – priestor od katol. kostola východne až po križovatku, patrí k najstarším častiam obce. Názov pochádza z čias, keď tu zemania predvádzali rajtovanie koní.
