Sami o ňom povedali: „Pri oslavách 600. výročia obce v roku 1993 sa u veriacich umocnila túžba postaviť kostol, ktorého základný kameň posvätil už 22. apríla 1990 svätý otec Ján Pavol¤II. Nedeľné bohoslužby bývali od roku 1990 v kinosále, alebo veriaci dochádzali do farského kostola vo Zvolenskej Slatine. V lete 1998 sme dostali ponuku navrhnúť vo Vígľaši kostol. Navrhli sme kompaktný objekt kostola s hlavným akcentom na čelnú fasádu s integrovaným veľkým krížom a zvonicou. Široké, z hmoty kostola "vyklopené“ schodisko je architektonický prvok, ktorý sme chceli vyzdvihnúť a architektúru kostola ním obohatiť."

 Schody sú krásny symbol povznesenie ducha a v architektúre sa s nimi dá vynaliezavo pracovať. Weberovci to potvrdili – schodisko pôsobí monumentálne, povýšilo vstup do kostola, akoby človek kráčal na kopec. Zabudne sa pri tom na obyčajný priestor, na ktorom kostol stojí. Keby do kostola viedli dva-tri schodíky, bolo by to čosi celkom iné.

Interiér chrámovej lode je jednoduchý striedmy priestor osvetlený svetlíkom umiestneným v pozdĺžnej osi kostola a vitrážnymi oknami v bočných stenách. V zavesenom priečne profilovanom akustickom podhlade je integrované umelé osvetlenie hlavnej lode. Polkruhový svetlík v strope apsidy zvyšuje intenzitu denného svetla v oltárnom priestore, v najdôležitejšej časti kostola. Interiérové vybavenie kostola: lavice, oltár, ambo a svätostánok sú navrhnuté z dreva – materiálu, ktorý má podčiarknuť jednoduchosť interiéru a farebne ho zjednotiť. Umelecky ho dotvára socha Panny Márie od Antona Babica a vitrážne okná od Slava Brezinu. Snahou bolo vytvoriť pre veriacich jednoduchý, pôsobivý meditatívny priestor – Boží chrám – miesto ticha, pokoja a modlitby.