Detva a vojna majú k sebe nanešťastie blízko. Mesto na hrôzy počas SNP či svetových vojen nezabúda, čo pripomína pamätnými tabuľami či pomníkmi. Sú to do očí bijúce symboly zverstiev minulosti, ako aj nenápadné, no cenné monumenty. Tie vám teraz predstavíme.

V minulom článku Za hrdinami minulosti - pamätník a tabule, v ktorom sme išli za hrdinami minulosti, sme spoznali pamätné tabule a pomníky v Detve. Teraz je čas na väčšie veci – napríklad na pamätnú mohylu.

Patrí dvom vojakom, ktorí bojovali v prvej svetovej vojne. František Lidrala a Antonín Strnada – vojaci československej armády majú svoju mohylu na mestskom cintoríne v Detve. Jasné, nie je to dielo, ktoré pripomína Štefánikovu mohylu, ale je to miesto, ktoré nás učí mnohému. Stráviť tam zopár chvíľ s niekým, kto sa venuje histórii, alebo si len tak pre seba naštudovať, čo sa počas vojen dialo, je najlepšia škola do života – človek robí všetko preto, aby sa tie časy nezopakovali. Možno aj návštevou takýchto miest.

Hroby, ktoré tu ostali, keď vojna odišla

Trpeli za druhých a nič za to nechceli. Len krajší svet. Nič viac sa o obetiach napísať nedá. Možno sa to niekomu môže zdať ako malý prežitok z minulosti, no vojnové hroby sú obrovským mementom a asi nikdy si ich neprestanú mestá či obce pripomínať. Možno k nim pribudnú časom nové, no ľudia, pre ktorých je minulosť viac ako len stránkami v knihách, ich budú navštevovať a zveľaďovať.

Takým miestom je aj hrob na mestskom cintoríne. Nie je to hrob slávnemu Slovákovi, ale cudzincovi, ktorý padol pri oslobodzovaní Detvy. Alexej Vasilievič Bacholdin padol počas druhej svetovej vojny, aby prispel k slobode Detvanov. Jeho hrob je kúsok od pamätnej mohyly, určite obe miesta navštívte.

Krížom-krážom po pátraní ďalších pozostatkov vojny a najmä obetí na ňu, sme sa dostali tak trochu do prírody. Na vrchu Kochlačka, v okolí mestskej časti Detvy – Zapriechody – natrafíte na kamenný pomník ohradený a s hviezdou v strede časom zvetraného kameňa. Dorazili ste na miesto posledného odpočinku neznámeho vojaka. Tieto hroby ľudia stavali, aby nezabudli na nikoho. Hoci nepoznali meno záchrancu, nevedeli či ho doma niekto čaká a aký mal vzťah k mestu, kde naposledy vydýchol, jedno je isté – umrel, aby domácim život zlepšil. Zbavil ich násilia a dennodennej smrti. Neznámy ruský vojak, ktorý tu má svoj hrob, padol tiež pri oslobodzovaní Detvy, ako mnohí iní.

Nedá sa pripomenúť si každého, ale pri potulkách na Podpoľaní sa dá naplánovať výlet tak, aby ste aspoň niečo málo z histórie spoznali. Možno aj neznámych vojakov, ktorí zomreli za našu slobodienku.

Foto: Ľubomír Fekiač