Niekedy nenápadné miesto odpočinku neznámeho vojaka, inokedy vyzdobený hrob so všetkými poctami. Sú veľké, malé, jednoduché či vzdialené, no každý z nich si zaslúži, aby si ho človek všimol a chvíľu nad nim postál, uvedomujúc si minulosť, ktorá sa tu drží už len vďaka posledným pamätníkom onej strašnej doby. Pamätníky, vojnové hroby či pamätné tabule. Spoznajte tie v Podpoľaní.
Kde začať? Skúsme v Detve. Keď sa pohrabeme v minulosti a najmä v tej vojnovej, nemôžeme zabudnúť na aktívne zapájanie sa tohto mesta do protifašistického odboja. Viete ako sa spieva v známej ľudovej piesni „prvého októbra rukovať mám“? Písal sa rok 1944 a presne v tento deň, teda 1. 10. sa v Detve konala jedinečná udalosť – jediná oficiálna prehliadka partizánov počas Slovenského národného povstania. Ak vám hovoria niečo mená ako Karol Šmidke či generál Ján Golian, tak v týchto defilujúcich jednotkách mali miesto, samozrejme aj najvyšší predstavitelia SNR a SNP. V radoch prehliadky boli členovia partizánskej brigády M. R. Štefánika, kde boli aj českí, sovietski, a francúzski partizáni.
Ulica, kde stojí pamätník na počesť prehliadky partizánskych vojsk, má príznačné meno. Ak ste tipovali meno ulice Partizánska, palec hore a pokračujte v čítaní. Pešo, autom či autobusom, dostanete sa sem jednoducho a rýchlo. Pamätná tabuľa je pripevnená na skale a čaká len na vašu návštevu.
Na Partizánskej ulici ešte chvíľu ostaneme. Mesto nezabúda ani na padlých počas SNP a druhej svetovej vojny. Na križovatke Partizánskej a Námestia SNP sa týči a láka pozornosť ďalší, z hľadiska vojnových spomienok dôležitý monument. Pomník padlých. Tu si rok čo rok predstavitelia mesta a ich hostia uctia všetkých, ktorí položili životy za mier. Zahľaďte sa na sochy a rozmýšľajte. A potom hor´ sa na ďalšiu pamiatku.
Pamätné tabule alebo Detva nezabúda
Každá obeť, keď je za slobodu iných, je nepredstaviteľne veľkým gestom. To, že dané miesto navštívime a len si prečítame obsah tabule, je to najmenej, čo môžeme pre hrdinov minulosti urobiť. Na Cintorínskej ulici je jedna z tých tabúľ, ktoré vám jedným slovom v popise dajú facku. Ide totiž o tabuľu na počesť UMUČENÝCH občanov Detvy v druhej svetovej vojne. Koľko umučenia sa za názvom skrýva, to si musí uvedomiť každý osve. No ak chceme poznať konkrétne meno, stačí sa prejsť po Partizánskej ulici. Pri kostole je tabuľa na počesť Antona Prokopa, osoby, ktorá prišla o život vo vojne ako civilný občan.
Pri
prechádzke za hrdinami minulosti sa zastavte aj v Piešti. To je mestská
časť Detvy, kde na budove s číslom 200 visí nenápadná, no zaujímavá
tabuľa. Pripomína si dvoch členov americkej misie, ktorí v Detve hľadali
úkryt, miestni im ho poskytli, no po potlačení povstania boli títo
ľudia popravení v koncentračnom tábore v Mauthausene. Aj toto sú
spomienky, ktoré si treba pripomenúť, hoci vám z nich naskakuje husia
koža.
Prečítajte si aj druhú reportáž v rámci témy Za hrdinami minulosti Mohyla a vojnové hroby
Foto: Ľubomír Fekiač